SPARTAN TRIFECTA DAY PAUL RICARD – Report, Vladimír Hindra

SPARTAN TRIFECTA DAY PAUL RICARD 6.10.2018

Svoj report musím začať v roku 2013, kedy sme spolu s kamarátom Jakubom prepásli Spartan Super v Moninci a po Sprinte vo Valci a Beaste vo Vechci začali pátrať, kde by sme si odbehli Super, kedže sme chceli získať Trifectu. V ostatku Európy bol ešte Spartan v plienkach a tak nám vypadla jediná možná destinácia – automobilový okruh Paul Ricard na Francúzskej riviére a tamojšie preteky kategórie Super. Tak sa zrodil prvý roadtrip, ktorý som si so svojou spolubývajúcou Silviou a jej sesternicou zopakoval o rok neskôr.

Zdroj: Archív, Vladimír Hindra

Zdroj: Archív, Vladimír Hindra

Keď som tohto roku zistil, že je možné získať Trifectu na tomto mieste za jediný deň, povedal som si, že presne takáto výzva je pre mňa lákavá. Chýbali mi už iba parťáci, vedel som, že teamu The Minions sa pridá Peter Malko Malár spolu s našou teamovou Age Group hviezdou Jankou – jeho manzelkou. Petra a Janku oslovil nočný Sprint, moju spolubývajúcu Silviu zasa vidina výletu, tak sme vo štvorici naplánovali cestu autom zo Slovenska cez Veronu, Saint Tropez, Paul Ricard, Monaco a Benatky. Bohužiaľ sa Janka počas leta neprijemne zranila, preto namiesto nej nakoniec štartovala Silvia.

Zdroj: Archív, Vladimír Hindra

Po prijemne prežitej ceste som sa posilnený Edgarom postavil o 8.45 na start Beastu s vedomím, že do štartu Supru mám presne 6 hodín. Po sklamaní na septembrovom Ultra vo Valci a 1400 km šoférovania v predchádzajúce dni som mal jasný ciel, isť ako telo dovolí a dokončiť pod 5 hodín J Podla predchádzajúcich pretekov som vedel, že povrch bude kombinácia tvrdého suchého podkladu, kameňov, makadamu, okruhového asfaltu a skál. Kedže som pred registračným stanom všetkým okolo ukázal ako sa treba správne vyklopiť na asfalte s efektným brzdením o holú dlaň, s pohľadom na opuchajuce zápästie a presakujúcu krv z dlane som sa vydal na trať.

Zdroj: Archív, Vladimír Hindra

Po štarte nás okrem prachu v ústach čakali klasické prekážky ako nízke steny a OUT, na moju radosť nasledovala priekopka s vodou cca po kolena a potom memory test ou je – 863EURYNOME7120.

EURYco??? No nič zlanujem z muru a bežkam ďalej smer Olympus. Prve podvihnutie obočia spôsobil Tirolean traverse, kde mnoho ľudí nezazvonilo alebo zišlo v polovici ale burpeesovat som teda nikoho nevidel.  Nasledoval Twister kde som si rohom madla fajnovo zaryl do rany v dlani takže prvých 30. Trať pomerne mierne vlnila kamenistým terénom a tak som si krátil chvilu myslienkami na to ako by Elitni OCRAci už dávno boli v cieli a že Janka Pepova určite všetkým zasa nakopala pr*el, ehm ukázala chrbát, vyliezol lano, preskákal pneumatiky s gumou okolo členkov, iné lahšie prekážky . Slnko neprijemne pálilo a tak som si odtrpel 1,25 km okruh s vrecom v karavane ostatných pretekárov a tešil sa na to ako sa schladím v nádrži, cez ktorú sme tentokrát iba preplávali a konečne sa pri nej netvoril rad. Po 3 hodinách som bol zhruba na 20km a rozhodol som sa zvoľniť a ušetriť sily na Super a najmä na večerný Sprint, pretože som nechcel zdržovať tímových kolegov a byť v stave užiť si ho. Odkráčal som si teda ešte nosenie reťaze (na Supri som zistil že hrdzavá má na rozdiel od vyleštenej asi o 10kg menej) pobavil sa na technike pretekárov z južných krajín na Hercules Hoist (samovražedne skoky zo zábradlia), preskočil nejaké tie vysoké steny, pregulal sa ultrasuchým ostnáčom v strede obohateným Slacklinom, Slip Wall, Memory Recall, Cargo Container, Multirig (30 burpees 😀 :D), Invert wall a už len oheň. Ostali mi takmer 2 hodiny do ďalšieho štartu, tak som doplnil živiny, umyl sa, prijal prijemnú podporu kamarátov, vyvalil sa na teplučky asfalt, cestou na start Supru pogratuloval Janke Pepovej k zaslúženému viťazstvu a vyrazil na trať snažiac sa spomenúť si kde sa trať rozdeľovala a čo všetko vynecháme.

Zdroj: Archív, Vladimír Hindra

Našťastie sa zatiahlo a tak som len absolvoval už známy skrátený okruh v udržiavacom režime a netešil sa jedine na okruh s vrecom. Čo som avšak nečakal bolo to množstvo vriec pohádzaných po a popri trati pričom pretekári nikde. Na celom okruhu hádam aj 30 kusov. Na niektorých prekážkach zasa chýbali dobrovoľníci (Z Wall, oštep) na niektorých boli naopak vynikajúci (Bender). Pred cieľom som si zasa dal 30 na Multirigu a potešil sa že to najťažšie mám za sebou.

Po rýchlej sprche na ubytku sme sa o 21.00 postavili konečne vsetci traja s povinnými čelovkami na hlavách na štart nočného Sprintu. Na moju veľkú radosť sa prijemne schladilo a kamaráti ma na trati vždy pekne počkali a bežecky ťahali až do cieľa. Bolo vidno, že organizátori venovali tejto časti podujatia azda najväčšiu pozornosť, mnohé prekážky boli efektne nasvietené, počty dobrovoľníkov boli hádam dvojnásobné oproti Beastu a rovnako aj počet ľudí na trati narástol. Kedže vsetci Trifecta day štartujúci mali vo všetkých štartovných číslach posledné dvojčíslie rovnaké, poslednýkrát som si pozrel svoj kód EURYco?, naučil sa pre istotu aj ten Silviin oveľa ľahší a vydali sme sa smerom k noseniu vreca, ja celkom s obavami 😀 Našťastie okruh bol skrátený možno na štvrtinu s minimálnym prevýšením a už sme sa hnali cez balance naspäť do festivalky. Hurdles, krátky ostnač, ťahanie pneu, Z wall, Hercules, Steny, Stairway to Sparta a šup sa schladiť do jazera. Potom už len odrať sa o kamene pod ostnáčom, posledných par prekážok, s tímovou podporou konečne Multirig, po 2 gramblavych oštepoch tretí pokus zapichnutý peknunko a hurá za ruky cez oheň do cieľa. V trojici som si tento pretek maximálne užil a celý deň som nemohol zakončiť lepšie.

Zdroj: Archív, Vladimír Hindra

Zdroj: Archív, Vladimír Hindra

Tento rok sme sa s tímom vybrali na zahraničné preteky Spartan už v marci na Mallorku, no bohužiaľ rovnako ako preteky vo Francúzsku, snahu organizátorov, krásne prostredie a skvelo pripravené prekážky, znehodnotilo správanie pretekárov na trati, či už sa jednalo o počty burpees, či obchádzanie prekážok. Preto pre zavodníkov, ktorí sa chcú reálne porovnať s ostatnými, je azda lepšie štartovať v Elite alebo v Age kategórii.

Zdroj: Archív, Vladimír Hindra

Zdroj: Archív, Vladimír Hindra