Runmageddon – poľské OCR preteky očami člena OCRA Slovakia

Runmageddon – obávané OCR preteky poľskej výroby zaujali aj nášho člena. Ján Ďurin nám napísal, ako sa mu páčilo. Keďže sme o Runmageddone ešte nepísali, s radosťou zverejňujeme tento report. Príjemné čítanie želáme.

Prvýkrát na Runmageddone.

“Vznikla mi medzera medzi dvoma akciami až 5 víkendov tak som si našiel čo najbližšie preteky OCR. Nakoniec to až tak blízko nebolo – autom som išiel 7 hodín. V nedeľu 30.9.2018 som si zabehol trať Classic (12 km/50 prekážok) vo Waldrzychu v Poľsku.

Ráno bola poriadna kosa (4 st., keď som štartoval). Mal som obavy, že mi stuhnú ruky keď nás namočia a mnohé prekážky potom nezvládnem. Najskôr mi však stuhli nohy, čomu po namočení pomohol hlavne silný vietor hore na kopcoch. Nespočetne veľa krát sme vybiehali, ale hlavne driapali sa na temer holé haldy hlušiny po banskej ťažbe. Hore boli aj prekážky. Rúčkovanie na doske, ktorá bola ktovie koľko krát použitá a zodratá na hrane a mokrá, len tak-tak som prešiel. Bahna bolo tiež neúrekom.

Na Runmageddone je to hlavne o prekážkach, čomu svedčí aj ten počet. Hoci, kto dobre behá a do svahov to vie, mal tiež plus. Je to zábavné a pritom vyšťavujúce. Páčila sa mi tá pestrá paleta, čo všetko možné aj nemožné vymysleli. Väčšinou boli krátke hoci aj také môžu dať zabrať. Ako podliezanie pod ostnatým drôtom. Nepíšem plazenie, lebo to bolo do poriadneho strmáku, ale hlavne drôt bol z niektorých kolíkov spadnutý, tak sa nedalo plaziť, ale posúvať sa po chrbte, zadku či boku a zdvíhať si ostnáč nad telo.

Jedna prekážka ma prekvapila, a to som už teda videl pri 148 OCR pretekoch všeličo. Vodorovne zavesený medzi stromami na 4 lanách rošt, taký skoro štvorcový rebrík s priečkami z hranolov hrubých asi 8 cm. Voľne sa hojdal meter nad zemou a bolo potrebné prejsť po priečkach. Keď som stúpil na prvú celé sa to rozhojdalo a “stislo mi ritku”, že ak netrafím na ďalšie alebo stratím rovnováhu, tak ten rozkrok nerozdýcham ani v cieli.

Runmageddon je niekoľkoročná séria s mnohými akciami v roku a je to vidieť na organizácii a vybavení mnohých prekážok. Sú naozaj výborné. Niektoré sa zdajú a aj sú primitívne, ale o to účinnejšie. Preplazenie alebo ako to nazval jeden “pôrod”, pri prekonaní 4 radov pneumatík v dvoch vrstvách.

Pridal som obrázky z takých, ktoré u nás nevidieť. Boli na konci, pred cieľom, keď už sily sme dávno nechali predtým na trati a úchop zlyhával. Pred nimi sme ešte prešli potok a keďže vody bolo málo tak nás ostriekala z hadice aby sme náhodou nemali suché ruky.

            

Bežal som Elitu v 1. vlne, pretože neznášam čakanie na prekážkach, keď mi ide o čo najlepší čas. Tu sa musia urobiť všetky prekážky (neobmedzený počet pokusov). Keď som nedal, tak po 20 angličákoch bežím ďalej a vo výsledkoch som v Open. Angličáky mi dobrovoľníčka začala rátať a pri siedmom ma posielala preč. Ja si však musím vytrpieť tu drinu a vyčerpanie tak počítam až do 20. A to je aj jedna z negatív na týchto výborných pretekoch – ako to majú dobrovoľníci či rozhodcovia na háku (okrem Elity). Mnohí účastníci urobia pár plesknutí sa o zem alebo surovo obídu prekážku. Neviem, či na všetkých, ale čo som videl hlavne keď som išiel fotiť ma to až zahanbovalo pred civilnými divákmi, keď som mal ešte viditeľné čísla na lícach.

Medaila super a tričko teda profi. Dostali sme ho ešte pred štartom pri prezentácii a mohli sme si ho obliecť na trať. Žiadna dotlač na povrchu, čo pôsobí ako kôra. Kvalitná polyester/elastanová tkanina, zošitá zo sektorov, pre odvetranie z redšieho materiálu.

Odchádzal som spokojný, stálo mi za to merať sem toľko km.

Ján Ďurin