Rat Race – report z pretekov

Rád by som priblížil moju, podľa mňa zatiaľ najlepšiu bežeckú príležitosť ktorej som sa mohol zúčastniť a to od Rat Race Man sériu, a dal do povedomia aj niečo iné ako je Spartan a  klasické OCR.
Tak pár viet k závodom.
Prvýkrát som pokukoval pred pár rokmi na závod ktorý sa konal v národnom parku Snowdonia v UK. Zaujal ma, ale vždy mi daný dátum do toho vošiel iný závod. Preto som tento rok chcel ísť na 100%. Kamarát mi napísal v decembri či by som mal záujem o závody Man série. Pozrel som sa bližšie a závod v Snowdonii figuroval medzi nimi ako v trojsérii Man vs Coas, Lakes a Montain. Samozrejme mi srdce poskočilo od radosti a všetko začalo vo mne hrať. Preto som neváhal a hneď zakúpil celý sezónny vstup od spoločnosti Rat Race a samozrejme sa registroval na všetky tri závody. Nakoľko majú všetko skvele podchytené, mohli sme si zajednať u nich aj kemping, presuny na štart, balíčky a všetko čo bolo povinné. Majú to skvele organizačne podchytené. Zúčastnili sme sa daných závodov trojica skvelých ľudí, ktorí milujú dobrodružstvo. A ja milujem akékoľvek výzvy 😛

Zdroj: Archív, Matej Kučera

 

Zdroj: Archív, Matej Kučera

Prejdem k závodom. Prvý sa bežal  Man vs Coast v lokalite známej ako Cornwal. Registrácia sa odohrávala v piatok v mestečku Penzance. Registrácia prebiehala pre mňa prvý krát povinnou kontrolou, mali sme mať určitú výbavu na dlhý beh, aj keď doteraz nerozumiem prečo som musel vyhodiť tenkú bundu a zameniť ju za nepremokavú hrubú bundu,aj napriek vysokým teplotám aj varovaniu pred požiarmi. Vo výbave bolo striktne batoh s vreckom na minimálne pol litra vody, gélové alebo plastové fľaše v objeme minimálne od 250ml, jedlo alebo niečo s energetickou hodnotou aspoň 400g, dlhé nepremokavé oblečenie, lekárničku s povinným vybavením, kontakty ktoré nám dali, píšťalku,mobil s plnou batériou, nepremokavé vrecko. Po danej kontrole sme postupne vyzdvihli číslo, čip, celý harmonogram, reklamné veci, tričko a zapísali sa na presun medzi kempingom a štartom.

Zdroj: Archív, Matej Kučera

 

Začínalo sa behom na pláži Marazion Beach  od známeho zámku v mori St Michaels Mount prešlo sa vnútrom cez krajinu až ku morským útesom až po bod známi pod názvom Lands End. Začínalo sa ráno okolo 8:00 my sme chytili miesto v tretej vlne so štyroch. V prvom rade som si šiel závod užiť, nechcel som nič páliť dopredu a predsa sme šli do toho ako partia. Začínalo sa niekoľko kilometrov po pláži, kde nás postupne vykúpali v mori, najprv sa plávalo k nafúknutej prekážke a späť o niečo ďalej sa plávalo na pontón na ktorý sme vyšli a skočili do mora na spätné plávanie, postupne sme pláž opúšťali cez prívodný kanál a vchádzali do úzkych chodníkov a ciest pomedzi domky mesta Penzance. Postupne sa krajina menila na úzke prašné, sem-tam poľné cestičky s krásnymi krátkymi zbehmi a výbehmi, ktoré sa skvelo užívali. Postupne sme bežali po útesoch popri mori. Na niektorých úsekoch nás opäť vykúpali v mori. Nejaké to plávanie, prejdenie cez skaly a skok do skvelej ľadovej vody. Mne to prišlo vhod nakoľko teplota vyšla nad 35 stupňov.

Zdroj: Archív, Matej Kučera

 

Zdroj: Archív, Matej Kučera

Niekedy sme bežali cez vysokú paprať alebo cez schátrané doly. Na určitom úseku bola výzva v podaní vertikálneho kilometra a tam som našiel jedného Škóta čo šiel so mnou do toho na plno. O čom svedčilo aj umiestnenie na 15. a 14. mieste v tejto výzve. Postupne sme prichádzali k plážam a ďalším bralám, samozrejme niekoľko krát nás ešte okúpali v mori. Môj úplne prvý zážitok , keď sa ocitnete v zátoke a okolo vás množstvo medúz. Našťastie to boli nejaké čo nepŕhlia a strach opadol.

Zdroj: Archív, Matej Kučera

 

Zdroj: Archív, Matej Kučera

Ešte nejaké technické preliezanie za pomoci lán a sieti. Posledný kopec a zahnutie k festivalke. V danej horúčave a na to , že sme šli ako partia som mal dosť ale neskutočné skvelé pocity a myšlienky. Trať merala okolo 45 km a nám to trvalo 7:25:14. Prvá časť za nami.
O dva týždne sa bežal Man vs Lakes. Konajúci sa v národnom parku Lake District. Registrácia bola v Kendale a kempink aj s cieľom v mieste Coniston. Závod v úplne inom prostredí a tento raz v mojom obľúbenom počasí – mierne mrholenie,pod mrakom, teplota okolo 15 stupňov a mierny vietor. Zaujímavosťou bol začiatok. Štartovalo sa až pred obedom, pretože sme čakali na odliv v zátoke.

Zdroj: Archív, Matej Kučera

 

Zdroj: Archív, Matej Kučera

Všetci sme hromadne vyštartovali a po zmáčanom mäkkom podloží niekoľko kilometrov prebehli po dne zátoky. Ku koncu sme ešte mali odliv v úrovni kolien a nečakal som , že by to mohlo tak silno brať nohy. Postupne sme vchádzali na pevninu a vbiehali do krajiny. Cez trať a mieste domčeky sme postupne vošli na lesné chodníčky. Prvý výstup bol zakončený výzvou v podaní vertikálneho kilometra. Nejako som bol zaujatý behom a užívaním si okolia, že som prehliadol tabuľu. Neskôr to bol kopec hore dole, kým sme neprešli určitý úsek asfaltom a načali ďalšiu časť krajiny, ktorá sa postupne menila z lesnej na hustú časť papradí, niekdy vyššími ako som bol ja, postupne prechádzala do niečoho ako step a rašeliniská. Skvelé mäkké behanie striedali skalnaté chodníky, miestami lúky s dierami po dobytku. Nejako som sa nevedel zmieriť s vertikálnou výzvou, tak som sa odpojil od priateľov zhruba na 24 km a pálil som si svoje tempo čo mi dalo. Krajina sa stále menila.

Zdroj: Archív, Matej Kučera

 

Zdroj: Archív, Matej Kučera

Prvý krát sme sa namočili v nejakom jazere čo bolo strašne tmavé a zapáchalo. Najprv sme ho brodili do pásu a neskôr sa cez neho plávalo. Zopár kopčekov a pribiehame k najväčšiemu jazeru v UK a to k Windermer. Tu na nás čakali vodné prekážky. Najprv prebeh a podplávanie niekoľko nafúknutých prekážok a doplávanie k ostrovčeku, z neho sme zase plávali na pontón s monkey barom, po ňom plávanie ku šúchačke a od nej už sme vychádzali na breh. Ešte niekoľko lesných kamenistých a poľných prebehnutí.

Zdroj: Archív, Matej Kučera

 

Zdroj: Archív, Matej Kučer

 

Jedno okúpanie v jazere. Pri jednom stúpaní začal za mnou nejaký bežec pachtiť a opýtal sa ma či môže so mnou bežať, vraj nakoľko mám rovnaké tempo. Bol to angličan Pit a mal 54 rokov. Diablovi jednému, dobre mu to prepletalo nohami. Tak sme to spolu ťahali až do cieľa. Ešte pred cieľom bolo kajakovanie a malý prebeh po rovine do festivalky, kde bola posledná prekážka v podobe výbehu na prekážku a zoskoku na druhej strane.
Úžasný závod , ktorý znova ponúkol niečo úplne iné. Takže dobehnutých 50 km  za 6:30:40 a nakoniec som sa umiestnil na 21 mieste.

Zdroj: Archív, Matej Kučera

 

Zdroj: Archív, Matej Kučera

Posledná séria s názvom Man vs Montain sa odohrávala v národnom praku Snowdon. Bežalo sa z hradu Caernaforn cez sammit Snowdonie a končilo sa v Llanberis. Na túto sériu som sa tešil najviac. Nakoľko som pred tým celé dva dni cestoval cez polku sveta a zmeškal som v UK všetko čo sa dalo, bol som rád, že v posledných sekundách nás registrovali ako posledných účastníkov. Možnosť kempovania nebola, preto sme zajednali nejakú nocľaháreň, kde som sa samozrejme vôbec nevyspal. Ráno som myslel , že to zabalím, ale už som došiel sem a nebudem niečo len tak vzdávať. Vedel som že na dobrý výsledok môžem zabudnúť. Štartovali sme zase neviem prečo v tretej vlne, a kupoval som si prvú vlnu. Vybiehalo sa s hradných múrov a prebiehalo nejakých pár kilometrov dedinkou. nebolo to nejaké náročne , tak som si začal behať svoje a oddelil sa od priateľov. Behám bez nejakej elektroniky a hodiniek, preto som zvolil variant zhovárania sa s bežcami, aby som vedel aké mám tempo a či neprepálim začiatok. Takto som postupne behal krajinou, docela som bol spokojný, pomaly som začal predbiehať skupinky bežcov , až kým som nezačal obiehať niektorých bežcov z prvej vlny. zatiaľ nenáročné behanie s malým prevýšením po lúkach a kamenistých chodníkoch.

Zdroj: Archív, Matej Kučera

 

Zdroj: Archív, Matej Kučera

Postupne to začalo niekoľko kilometrov pod Sammitom strmo stúpať. Spomalilo ma to. V polovičke stúpania bola hustá hmla, mrholenie a silný vietor. Nevedel som najprv identifikovať jeden zvuk v hustej hmle, myslel som ,že to pristáva helikoptéra, dokým som nezačal pretínať uzkokoľajku pre parnú lokomotívu , ktorá vyváža lenivých turistov na samí vrch sammitu. Na vrchu sa ma pýtalo množstvo dobrovoľníkov či sa cítim dobre. Ja som na seba nevidel a závod som si užíval na plno. Na samom vrchu som zbadal červené ruky s kúskami ľadu, preto sa asi pýtali či sa cítim dobre. Tak šup ho na seba nepremokavú  bundu a niekoľko kilometrový sem-tam nekontrolovateľný a dosť nebezpečný zbeh po kamenistom teréne. Tu som rozsekal stehná, ktoré som neskôr pocítil na vertikálnej výzve. Tá sa ťahala bridlicovými schodmi v lome. Po ďalšom zebehu nasledovali prekážky a hlavne vodného charakteru.

Zdroj: Archív, Matej Kučera

 

Zdroj: Archív, Matej Kučera

Zdroj: Archív, Matej Kučera

Najprv sme si zalietali s niekoľko metrovej výšky do jazera, neskôr sme na seba obliekali prehystorické viazanie na zlanenie jedného úseku, nejaké to plávanie, podplávanie prekážok, slajd do jazera a ešte dve plreplávania. Už len krátka lúka a finišersky výbeh a zoskok do cieľa. Ďalší úžasný zážitok za mnou , ktorý zanechal  mnoho pocitov. Závod meral niečo cez 36 km a časovo som to dal za 5:08:42 na celkovom 35. mieste.

Zdroj: Archív, Matej Kučera

Sériu môžem vrelo odporúčať. Skvelé organizované, perfektne značená celá trať, na nebezpečných úsekoch sú dobrovoľníci, prebehy cez frekventované úseky mali tiež zvládnuté,  občerstvovacie stanice rozložene ideálne, skvelý ľudia a veľké vrece zážitkov a pocitov. Kto má rát behy cez rôzne meniacu sa krajinu, príde si na svoje a srdce mu zaplesá radosťou. Na záver do zbehania ľudkovia a robte to čo Vás baví a napĺňa šťastím.
Autor: Matej Kučera