OCR World Championship 2018 z pohľadu pretekárov

Prinášame Vám zhrnutie MS v OCR od našich troch členov OCRA Slovakia. Želáme príjemné čítanie 🙂

Ladislav Sventek

Vzhľadom k dlhodobému zraneniu som váhal, či štartovať na tohtoročných Majstrovstvách sveta OCR v Londýne.  Ale nakoniec som sa rozhodol štartovať, aj keď som posledné týždne musel značne limitovať bežecký tréning , aby sa neozvalo zranenie a kondíciu som si udržiaval hlavne cyklistickým tréningom.  Samotné preteky sa konali neďaleko Londýna v rovinatej oblasti, čo mi tiež veľmi  nesedelo .  Organizátori pripravili veľmi zaujímavé trate s množstvom prekážok, pričom s mnohými sme sa stretli po prvý raz.

Prvým pretekom  bol SPRINT na 3 km s asi 30-timi prekážkami.  Štartovali sme asi v 10-členných skupinkách. Začal som veľmi opatrne, aby som s istotou zvládol všetky prekážky na istotu,  aby som nemusel opakovať a čakať na opakovanú skúšku , ako tomu bolo v Dánsku /tam som síce tiež nemusel opakovať, ale v prípade opakovania sa muselo čakať aj 10 minút.  Najnáročnejšie prekážky boli až v závere,  preto som sa šetril na ne, ale nakoniec  som s nimi nemal žiadny problém a v cieli som bol celkom svieži. Vedel som, že  na tomto šampionáte budú výborní hlavne Angličania, lebo sa tu nachádzalo aj celoročné tréningové centrum  a Angličania budú trasu i prekážky dobre poznať.

V cieli som sa celkom potešil, keď som videl  svoje umiestnenie na 2 mieste, ale vzápätí  som  zmeravel, keď som zbadal, že od zlata ma delili len 2 sekundy.  Lebo tu bola veľká rezerva v behu i na prekážkach.  Ale aj to sa stáva, človek sa učí po celý život.

Druhý deň ma čakal pretek na 15 km so 100 prekážkami.  Vedel som už, že prekážky zvládnem,  preto som už šiel riskantnejšie  a už som sa moc nešetril.  Vyštartovali sme spoločne a svojím súperom  som rýchle ušiel. Prekážky boli zaujímavé a celkom v pohode.  V podstate som nemusel nič opakovať, len na  Twisteri som sa pokúsil trocha zariskovať a preskočiť  len na 2 chyty, ale netrafil som zvonček a musel som opakovať, ale už som šiel na istotu.  Inak nič náročnejšie. Samozrejme v rámci  môjho tempa,  ktoré síce nebolo  až také super ako pred rokom v Kanade, ale stačilo to nakoniec na zlato s náskokom skoro 12 minút, čo ma dosť zaskočilo, lebo som čakal na takejto trati oveľa tesnejší výsledok.  Takže nakoniec úplne super, lebo  som na tieto majstrovstvá sveta išiel s rešpektom a vedel, že budú veľmi náročné a vyrovnané.   A viem, že  môžem behať oveľa rýchlejšie a aj prekážky sa dajú prekonávať oveľa rýchlejšie.  Ale užíval som si to, so súpermi sa celkom dobre poznáme, vznikli aj nové priateľstvá, super preteky, super organizácia, super atmosféra,  takže tak to asi malo byť…

Zdroj: Archív Ladislav Sventek

Vladimír Takáč 

Majstrovstvá sveta sú najvyššou métou asi pre každého športovca, takže pre mňa to bol top vrchol sezóny z ríše snov. Veď pred cca 13 mesiacmi som bežal ešte len svoj prvý OCR závod (Spartan Sprint na Kubínke) a zrazu bum – mám túto neskutočnú možnosť zúčastniť sa a dokonca pretekať na MS v mojom top-športe! Tomu zodpovedala aj totálna nervozita, stres a všetko, čo s tým súvisí už cca 2 týždne pred odchodom na MS. Obrovská vďaka patrí mojej milovanej manželke, deťom a rodičom, že to so mnou vydržali – veď som len cvičil, behal a „bol nervózny a protivný“

Veľmi ma potešilo a dodalo sebavedomie, že som mohol cestovať s tímom OCRA Slovakia a dokonca sme všetci „účastníci zájazdu“ dostali aj tričko, v ktorom som neskôr odbehol aj samotný závod. Problémy s organizáciou dopravy, ubytovania, spoločného trávenia času popri aj pomimo pretekov – to má asi vždy každá výprava – ale všetko je riešiteľné a treba si z toho zobrať iba pozitíva a poučenie, čo u mňa platí na 100%.

Do Londýna som, pravdu povediac, šiel s malou dušičkou a dvoma cieľmi. Hlavným cieľom bolo pretek dokončiť za každú cenu a nesklamať sám seba, rodinu, Ocru a kamošov, čo ma podporujú a fandia mi. Druhý, môj tajný cieľ /skôr prianie/, bolo skončiť v prvej 100-ke mojej vekovej skupiny.

V prvý deň po príchode do dejiska MS v Londýne som sa cítil ako v OCR raji  Bolo to neskutočné, tá atmosféra, ľudia, prekážky všade dokola, tisícky divákov a súťažiacich z celého sveta, komentátori, organizácia a registrácia úplne v pohode, vyhrievaná hala pre divákov, cez ktorú prechádzala jedna z rúčkovacích prekážok, stánky s jedením, pitím, kávou, oblečením, výbavou, sladkosťami aj energy tyčinkami, dokonca stánok s plyšákmi šitými z OCR tričiek, či gravírovanie medailí, ofic obchod zo suvenírmi MS OCR, aj obchody iných OCR pretekov, všetko proste super! A to počasie do toho, na objednávku!

Zdroj: Archív Vladimír Takáč

Noc pred pretekmi som skoro nespal a nevedel sa dočkať, kedy už bude odštartované, veď vtedy vždy všetok stres zo mňa opadne. V deň preteku zhruba hodinu pred mojim štartom sa všetci známi naokolo niekam porozbiehali a ja som zostal sám a zle som odhadol čas potrebný na prezlečenie, prezutie a odovzdanie batožiny a kým som vystál frontu na kávu, bolo 15 min do štartu, čo znamenalo, že do 5 minút musím byť v štartovacom koridore. Ó ako veľmi mi chýbal ocino, ktorý kávu vždy pre mňa vyhrabe aj spod zeme a veci mu vždy strčím do rúk pred štartovacou čiarou. Takže nerozbehaný a stresovaný stojím na štarte a snažím sa namotivovať rečou uvádzača. Kým som preladil na jeho angličtinu, počujem už len „3-2-1 go!“ a nič …. nič zo mňa nespadlo, bežím total vystresovaný, stvrdnutý, nerozbehaný a snažím sa držať krok s davom. Cítim obrovský rešpekt a strach s nezdolania prekážok, takže to nechcem prepáliť. Zo začiatku nejaké podliezačky, preskakovačky, blato a nosenie záťaže, nič strašné, ale stále som sa bál, že ak to prepálim, nespravím tie ťažké prekážky, ktoré sú neďaleko štartu. Asi po 5-6 kilometroch prišli prvé z tých „ťažších“ prekážok, ktoré som bez problémov zvládol a konečne to všetko zo mňa spadlo, zrýchlil som asi o 50% a začal predbiehať jedného súpera za druhým až do konca. Bohužiaľ stratil som už veľa času na tých najlepších a zbytočne som sa šetril na ťažké prekážky, ktoré nakoniec boli úplne v pohode. S výsledným časom ako aj umiestneným som nakoniec veľmi spokojný, ale viem, že bez toho zbytočného strachu to mohlo byť oveľa lepšie…a to je skvelý pocit  Zároveň som však získal cenné skúsenosti a poučenie do ďalších pretekov.

Zdroj: Archív Vladimír Takáč

A aké boli majstrovstvá celkovo? BOMBA!!!

Každý, kto sa zaujíma trošku viac o tento šport, by tu nemal chýbať a mal by hlavne prísť fandiť našim farbám, ktoré ani tentokrát nesklamali. Nechcem vyzdvihovať jednotlivé mená, pretože každý, kto tu bol a závodil (a dokonca aj kto len fandil pri trati), dal zo seba maximum a to najlepšie, čo mohol a za to patrí všetkým obrovské poďakovanie a rešpekt!

Zdroj: Archív Vladimír Takáč

Matej Kučera 

Štartoval som vo vekovej kategórii na 3 km (20-29) a 15 km (25-29). Nakoľko som sa dostatočne vytrápil aj tak som došiel oba dni do cieľa bez náramku. Na 3 km som stratil náramok na ,, Trapeze,, a skončil vo veku na 3. mieste a celkovo 47 ( bez náramku). V sobotu to bola väčšia trápenica na druhej časti, kde mi znova robili problémy technickejšie prekážky, o náramok som prišiel na ,,Stairway to Heaven,, kde som sa snažil zhruba 8x dať prekážku, ale neprišiel som na to ako vyťažiť s mojimi krátkymi rukami, nakoniec som odovzdal náramok dobrovoľne a dokončil závod bez náramku vo veku na 12 mieste a celkovo na 137. Tieto závody som si šiel v prvom rade vyskúšať a užiť si to na plno. Samozrejme dal som všetko čo som vládal do toho. Aj keď viem mohlo byť lepšie, poučil som sa s chýba a viem čo mám trénovať. Závody priniesli veľa nových skúsenosti, ale aj nových ľudí. Skvele pripravené , organizátori sa vyhrali s traťou aj s festivalkou, všetko prehľadné, len škoda nezabezpečenej kyvadlovej dopravy s neďalekej lokality. Víkend pre mňa top v tomto roku a samozrejme ďakujem aj celej OCR-E Slovakia či už za podporu, vyplnenie času vo festivalke, ale aj po závodoch v blízkom Londýne. Ste úžasný a našli ste si miesto v mojom ❤

Zdroj: Archív Matej Kučera

 

Ján Ďurín 

Štart 3K zvolili postupne po 10 pretekároch čo sa natiahlo skôr pre dlhé rečnenie štartovných spíkrov, že v 50+ sme vybehli o ½ hodinu neskôr a to za nami išli ešte PRO. Na trati 3K som dobre bežal a opakoval som iba jednu prekážku Ninja Rings čo bolo rúčkovanie s dvoma kruhmi po ostňoch v tvare strechy. Keď som zistil aká technika je najlepšia, potom to už išlo. Na klasike 15K ma prekvapilo dosť mokrých prekážok. V 2017 ME aj MS boli trate suché ak nepočítam dážď. Aj pred pár mesiacmi v Dánsku na ME sme sa nezmáčali iba pod hadicou tak som myslel, že tento trend bude aj v Londýne.

Zdroj: Archív Ján Ďurín

 

Angličania však majú radi pri OCR vodu a hlavne blato čoho sú dôkazom všetky ich série prekážkových podujatí. Počet prekážok avizovali 100 tak som si to ani nevedel predstaviť. Nakoniec to ubehlo celkom dobre a bol som veľmi rád, že som sem prišiel a mohol si vychutnať takú obrovskú škálu produktov tých neúnavných OCR výmyselníkov. Je pravda je organizátori MS si veľmi prezieravo zvolili miesto, lebo veľké množstvo prekážok použili takých, ktoré tu v teréne majú napevno zabudované pre preteky Nuclear races. Bolo to vskutku vrcholné OCR podujatie čomu prislúchala aj výborná organizácia.

Zdroj: Archív Ján Ďurín