Bedřichovský Bastard CZ – report z pretekov pohľadom Jána Ďurína

Moje prvé “postcoronavirus” preteky OCR

Konečne som našiel možnosti ako si ísť zabehnúť nejaké OCR preteky. Česi sú najšikovnejší a tiež im k tomu dopomohlo uvoľnenie opatrení skoršie ako v iných štátoch. Prvé preteky robil Gladiator race 13. 5. 2020 o 17:31 v Hradci Králové na 4 km s 20 prekážkami. Dali im názov Gladiator race Comeback a robili ich viackrát v stredu a v sobotu. Vybudovali Gladiator race Arena v oblasti Stříbrný rybník kde je možné sa aj ubytovať. Sú tu postavené bežné OCR prekážky ale aj úplne nové, s ktorými sme sa ešte nestretli. Takže zatrénovať (za poplatok) sa tu dá do roztrhania mozolov. Trochu som odbočil.

 

Hľadal som kde majú dlhšie trate keď sa už budem trepať vyše 1000 km tam-späť a našiel som Bedřichovský Bastard, ktorý ponúkol 6. júna 8,6 km, 273 m stúpania a 21 prekážok. Neváhal som, prihlásil som sa a v sobotu o 5:00 vyrazil. Štart som mal až o 13:10 tak som to otočil v rámci jedného dňa. Parkovisko za stovku českých bolo iba 150 m, svoje – neplatené mali až 1,5 km vzdialené. Na parkovisku svietil aj aktuálny údaj o teplote. Keď som išiel na štart bolo 9 st. Nič-moc keď ešte aj mrholilo mal som strach, že keď nás okúpu a ktovie koľko krát, veď to je Vodní Bastard, skrehnú mi ruky a budem padať z rúčkovacích prekážok.

Na prezentácii mi dali aj tričko čo som nečakal, nečítal som o tom. Možno preto, že som sem dorazil zo zahraničia? Štartovali po 10 ľudí po 5 minútach. Nakoniec vo výsledkoch bolo 208 dospelých a 51 detí. Prekážky boli rôznorodé, štýlovo bežné OCR.

Najviac mi dala zabrať šikmá vysoká stena s lanom. Sklon mala omnoho ostrejší ako spartanský Slip wall. Najskôr som sa radoval keď vyťahovanie po lane išlo pekne. Na konci lana – hore však nastal problém. Lano nešlo cez hornú hranu, vtedy sa silným pritiahnutím vyšvihnem a nohou sa zapriem o vrch. Tu však lano bolo vypustené priamo zo steny asi 15 cm od vrchu. Tak som sa ledva zachytil prstami o hranu a pleskol som telom o slizký povrch steny ako vianočný kapor vo vypúšťanej vani. Chcel som sa poriadne zaháknuť prstami o vrchnú hranu ale zrada. Oba panely A-čka boli hore úplne pri sebe a spolu boli také široké, že som sa musel zachytiť lakťami a vytiahnuť s vypätím síl cez vrch.

Na trati boli 2x krát klasické steny na prelezenie ale poriadne vysoké, vyššie ako 8´ na Spartane. Pri výskoku som sa len tak-tak zachytil. Ešte ma dostala Írska lavica, ktorá namiesto guľatiny či hranolu mala plastovú rúru s väčším priemerom a pekne hladkú. Slabo som vyskočil tak ma šľahla na zem, akurát na nesprávnej strane. Tak som sa viac snažil pri výskoku aby som sa na rúru dostal až na úrovni žalúdka aby ma to prevrátilo na správnu stranu. S ostatnými prekážkami som nejaké problémy nemal.

Najviac sa mi ľúbila čo bola v strede bazéna letného kúpaliska. Brodili sme sa k nej studenou vodou, trebalo sa vyšplhať lanom hore na konštrukciu a potom rúčkovať asi 6 m po tenkých trubkách. Po zoskočení pokračovať vo vode brodením alebo pre nižších plavmo.

Open mali na prekážkách 2 pokusy Elite jeden (bežalo ich 20). Kto neurobil niektorú z prekážok dostal čiernu bodku na náramok kde mal štartový čas. Až po absolvovaní posledného podplazenia auta tesne pred cieľom sa dozvedel koľko má urobiť angličákov za každú bodku, ktorú vyfasoval. Tieto angličáky som videl prvý raz. Klasický sa striedal s tým, že sa išlo cez zadok na ľahnutie na chrbát a volajú ich Humusák. Ja som všetko urobil tak som ani nevedel koľko trestných sa robilo tak som sa organizátora musel spýtal na počet dodatočne. Za každú bodku bolo 5 Humusákov.

V cieli som dostal jednoduchú celkom peknú medailu. Na stuhe bola ešte natiahnutá štvrtinková s nápisom Vodní. Z toho som vyvodil, že ma nabádajú absolvovať ďalšie 3 Bastardy a to Ledový, Větrný, Ohnivý. Keďže na ¼ nie je rok môžem si ju poskladať aj keď som tohtoročný Ledový neabsolvoval.

Preteky to boli pekné, dobre sa mi bežalo, prekážky som urobil a organizácia bola v poriadku. Mám iba 2 skôr upozornenia (aby sa ešte vylepšili): asi 200 m som na trati nevidel značenie, ktoré bolo bielo-červenými stužkami. Bežali sme riedko, nikoho som nevidel či idem správne. Inak bolo značenie dobré, asi po 50 m. Zneistil som a obzeral som sa. Potom otočený dozadu som videl stužku na zemi, ktorá však ako aj nasledujúca bola nie spadnutá ale priviazaná tesne pri zemi. No a druhá vec boli pri odbočení smerové tabuľky. Červené s čiernou šípkou – najhoršia kombinácia. V šere lesa som videl prt makový kde to smeruje. Neviem prečo sa boja bielej s čiernou šípkou, ktorá je jasná lebo snáď vždy bude na tmavom pozadí terénu a teda super vidieť.

Ján Ďurín z Nitry